Komunitná nadácia Bardejov od augusta 2020 do februára 2022 realizuje projekt „Budujeme silnejší a inkluzívnejší Bardejov v čase Covid-19“.
V zmysle poslania komunitnej nadácie – spájať ľudí, aby mohli sami riešiť spoločné problémy, chceme projektom prispieť spolu s projektovými partnermi k budovaniu stále silnejšej a zdravšej komunity. Pretože obyvatelia zdravej komunity sa zapájajú rôznymi spôsobmi do verejného života mesta a tak zdola zlepšujú svoje životy i podmienky pre život v mieste, kde žijú a pracujú.
Kým v prvej časti projektu sa venujeme rozvoju miestneho darcovstva a filantropie v týchto neštandardných pandemických časoch, v druhej chceme sústrediť pozornosť verejnosti na najzraniteľnejšie skupiny miestnych spoločenstiev v Bardejove – seniorov a Rómov predovšetkým z mestskej časti Poštárka.
Aby ľudia Bardejova verili viac v svoje schopnosti a spoznali silu komunity, bolo potrebné v projekte identifikovať a následne eliminovať pretrvávajúce prekážky medzi dvoma základnými spoločenstvami komunity – solventnejšou a vitálnejšou majoritou a chudobnejšou a zraniteľnejšou minoritou (seniormi a rómskou komunitou). V nadácii vychádzame z presvedčenia, že len cez bližšie spoznanie potrieb a problémov zraniteľných skupín môže ostatná časť verejnosti spolu s príslušnými orgánmi byť účinne nápomocná týmto skupinám a umožniť im participovať aj na miestnom verejnom živote.
Aktívni obyvatelia rómskej komunity na Poštárke v Bardejove.
Ich aktívny postoj k životu a miesto, ktoré v svojej komunite vďaka tomu zaujali, sú príkladom a inšpiráciou pre mnohých, ktorí sa narodili do generačnej chudoby. Nerezignovali, neprispôsobili sa svojmu okoliu, naopak – vynaložili oveľa väčšie úsilie a vôľu, než akú zvyčajne potrebuje člen väčšinovej spoločnosti, vďaka čomu požívajú zaslúženú dôveru a úctu vo svojej komunite. Predstavujeme vám prvých 6 osobností. Pri spoznávaní ďalších sa s vami radi podelíme o ich životné príbehy.
Eva Bilá
Eva má 26 rokov. Študovala na Spojenej strednej škole odbor pekár, maturitu nedokončila. Odišla so svojim manželom pracovať do Čiech, kde bola niečo vyše roka. Po návrate do Bardejova sa stala osobnou asistentkou v škôlke. V tej dobre ešte nemala vlastné deti a prácu s deťmi si zamilovala. Túto jej prácu prerušila materská dovolenka, na ktorej je momentálne druhý rok. Po materskej by sa chcela opäť zamestnať v škôlke a pracovať s deťmi. Vie, že na získanie tohto miesta maturitu potrebuje, preto sa snaží dostať na školu a maturitu si dokončiť.
Sama o sebe hovorí, ako asi všetci, s ktorými sme sa zhovárali, že nie je ničím výnimočná, no v komunite je rešpektovaná. Pomáhala v komunite s vybavením osobného bankrotu. Nebojí sa pustiť do neznámych úloh. Snaží sa identifikovať problémy sídliska a púšťa sa do riešení – napísala úspešne podporený projekt na výstavbu detského ihriska.
Mária Bogdaňová
Na základnú školu chodila v meste – na 2.ZŠ, kde bola v zmiešanej triede. Prístup učiteľov bol k všetkým žiakom rovnaký a možno aj preto nevidela rozdiel medzi sebou a majoritou a začala vnímať problém nízkeho vzdelania a jeho dopadov vo svojej komunite.
Vyštudovala dve stredné školy – stredná zdravotná škola odbor sanitár bez maturity, stredná škola odbor sociálna práca s maturitou.
Po štúdiu (2008) sa hneď zamestnala v škole a neskôr (2010-2015) pracovala ako zdravotníčka na Poštárke cez projekt Zdravé regióny.
Keďže potrebovala sama financovať vzdelávanie svojej dcéry, ktorá sa dostala na osemročné gymnázium v Kremnici a prispievať aj mame, tak pre nízku mzdu si bola nútená nájsť inú prácu – odišla do Česka do automobilky. Takto mohla dopriať dcére aj vysokoškolské vzdelanie.
Na rok sa jej podarilo nájsť podnájom v meste, no hľadala dlhodobejšie riešenie, v ktorom by mohla dopriať dcére priestor, kde by sa mohla pokojne učiť. Chcela si požiadať o mestský byt v meste, nakoniec však dostala byt v novopostavenej bytovke na sídlisku Poštárka. Tam býva so svojou dcérou.
Momentálne pracuje na Základnej škole bl. Zefíra na Poštárke ako asistentka učiteľa a asistentka vychovávateľa. Jej dcéra Štefánia Miková študuje II. stupeň štúdia na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre.
Bc. Štefánia Miková
Má 22 rokov a je študentkou magisterského štúdia na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre –
– Fakulta sociálnych vied a zdravotníctva – odbor Sociálne služby a
poradenstvo.
Ambiciózna mladá žena, ktorá vie čo chce v živote dosiahnuť a robí pre to každý deň konkrétne kroky.
Kľúčovým krokom pre kvalitu jej budúceho života bolo jej rozhodnutie ešte počas žiackych rokov na Základnej škole na Poštárke ísť študovať na Súkromné osemročné gymnázium v Kremnici v rokoch 2010 až 2018. Popri nej navštevovala aj Súkromnú ZUŠ v Kremnici – hru na klavír a výtvarný odbor.
Osemročné gymnázium ju dobre pripravilo na vysokoškolské štúdium, preto mohla úspešne ukončiť v roku 2021 bakalárske štúdium na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre.
Jej stredoškolské a vysokoškolské štúdiá obohatila mnohými mimoškolskými aktivitami, ktorými ešte viac rozvíjala svoju osobnosť. Vďaka jej aktívnemu prístupu k životu už jej v mladom veku má absolvované konferencie, semináre a festivaly v rakúskom Grazi, slovinskom Maribore, chorvátskej Koprivnici, francúzskom Štrasburgu, poľskej Varšave i viacerých slovenských mestách.
Svoje skúsenosti a vedomosti chce už počas magisterského štúdia zužitkovať a odovzdávať iným. Má ambíciu v budúcnosti zriadiť poradenskú kanceláriu a pomáhať tak klientom v sociálnej oblasti.
Eva Šivaková
Má 48 rokov a 3 deti. Najprv absolvovala strednú školu v odbore obuvník a robila v JASe. Tak nastúpila na materskú a po nej sa nevedela zamestnať, tak si urobila školu v odbore krajčírka a zamestnala sa v krajčírskej dielni. Keď potrebovali v škôlke na Poštárke asistentku, zamestnala sa na tejto pozícii. Po prijatí zákona o pedagogických zamestnancoch ju však kvôli nedostatočnému vzdelaniu prepustili. Chcela sa na túto pozíciu vrátiť, preto absolvovala strednú pedagogickú školu v Košiciach. Pracuje v škôlke ako asistentka učiteľa už 7 rokov. Jej snom bolo už od detstva stať sa učiteľkou.
Škôlka na Poštárke zaviedla triedu pre deti od 3 rokov, aby ich naučili základným hygienickým návykom, ktoré im často chýbajú. Eva vidí veľký význam v tejto práci, pretože rodičia niektorých detí ich týmto návykom nenaučia a deti napríklad nevedia, čo je to mydlo, alebo nevedia používať toaletný papier. V škôlke takisto zvyknú zbierať a dávať deťom základné veci, ktoré im chýbajú – oblečenie, či topánky a deti tam získavajú základnú zdravú stravu. S požiadavkou požičať si potraviny, či peniaze sa často krát rodičia obracajú priamo na Evu, ktorej je deti ľúto.
V oratóriu viedla krúžky čítania a šitia, ktoré sú ale momentálne pozastavené. Okrem tejto práce pomáha aj v kostole s výzdobou a upratovaním, lebo vníma, že tento priestor slúži obyvateľom Poštárky a starostlivosť o neho je ich povinnosťou.
Eva prešla náročným výberom na Omamu, avšak kvôli jej práci na plný úväzok sa na sídlisku tento program neotvoril. Eva však v projekte Omama vidí veľký význam a túto prácu by vykonávala veľmi rada.
Marcela Dreveňáková
Má 48 rokov, základné vzdelanie a 11 detí. Nikdy nebola zamestnaná, ale živila sa hudbou, ktorá bola jej veľkým snom. Hudobný talent zdedila po svojich rodičoch, ktorí ju tiež viedli k hudbe. S vlastnou kapelou After Puritane, ktorú má so svojim manželom Jozefom, prešli mnoho krajín. Vystupovali na festivale Pohoda, v Bratislave, v Česku, v Londýne, v Luxembursku, Švajčiarsku. Marcela spieva a jej manžel spieva a hrá na rôzne nástroje, väčšinou však na gitaru. Kapela má svoju vlastnú manažérku, ktorá si ich všimla pri hľadaní rómskych spevákov a začala ich zastupovať.
Posledný najväčší úspech je spolupráca s Nórmi, ktorá sa naštartovala pred 4 rokmi, ale nerozbehla sa naplno kvôli pandémii. Stihli však absolvovať dva týždenné pobyty v Nórsku, kde naučili nórskych spevákov spievať svoje piesne a spoločne s nimi vystupovali.
Je pre ňu dôležité spievať staré rómske pesničky, ktoré učí aj svoje deti a chce, aby sa toto kultúrne dedičstvo zachovalo.
Milan Miko
Má 61 rokov, základné vzdelanie. Keď bol tretiak, tak si ho otec predstavoval ako opravára, ale na strednú školu nešiel.
Pracoval na Okresnom stavebnom úrade 7 rokov a neskôr 2 roky v agrochemickom podniku, kde sa priučil práci elektrikára. Stal sa údržbárom pre Saleziánov na Poštárke, kde pracoval s cirkulárkou a rámoval obrazy.
Keď sa oženil a presťahoval sa, tak sa pustil do vylepšovania svojho príbytku a postupne si začal zariaďovať vlastnú dielňu, v ktorej sa venuje stolárstvu a zasklievaniu. Okrem toho, že si opravuje vlastný dom, tak pomáha aj iným na sídlisku – vyrába lavičky, maľuje, pomáha s elektrinou. Mnohí sa na neho obracajú, lebo vedia, že je zručný. Zamestnanie momentálne nemá.
Tento projekt realizujeme vďaka grantu od Global Fund For Community Foundation so sídlom v Johanesburgu.
