Komunitné nadácie na Slovensku pri svojej spolupráci s miestnymi samosprávami si uvedomujú, podobne ako rad ďalších aktérov verejného života, potrebu reformy verejnej správy na Slovensku. Komunitná nadácia Bardejov v rámci projektu Asociácie komunitných nadácií Slovenska pripravila 14. mája v Bašte – kultúrno-komunitrom centre v Bardejove verejnú debatu na túto tému s tými, ktorých jej príprava a realizácia by sa mali týkať.
Spoločne s poslancami NR SR – expertmi na verejnú správu – Janou Hanuliakovou za stranu PS, Vladimírom Ledeckým za stranu SaS, Petrom Markovičom za stranu Demokrati (pred tým poslanec za SDKÚ-DS) a zástupcom poľskej samosprávy – Dariuszom Reśkom, 2- násobným bývalým primátorom mesta Krynica-Zdrój sa zamýšľali predovšetkým nad optimálnou architektúrou a štruktúrou územnej samosprávy na Slovensku, inšpirujúc sa poľským modelom a ich skúsenosťami. Na pozvanie do debaty nereagovali Michal Kaliňák – štátny tajomník MV SR za stranu HLAS a Jozef Božík – predseda ZMOS a primátor Partizánskeho.
Na otázku ktoré dve veci by najskôr chceli zmeniť v rámci reformy, všetci diskutujúci sa jednomyseľne zhodli na nevyhnutnej výraznej redukcii samosprávnych obcí. Poľsko tak urobilo už v roku 1973, takže po roku 1989 stačilo poľským gminám dať samosprávnu autonómiu a peniaze. Poľské gminy sú administratívne samosprávne obce, spravujúce v priemere 15 obcí a menšie usadlosti. Pôvodné samostatné dediny nestratili svoj názov, ale pretransformovali sa na pomocné jednotky gminy (tzv. sołectwá), na čele ktorých stojí staršina – sołtys.
Krátky videofilm z dielne Združenia podnikateľov Slovenska na začiatku debaty pripomenul dánsku reformu z roku 2007 (známu ako Strukturreform), ktorá je v európskom kontexte považovaná za jednu z najradikálnejších a najúspešnejších. Dánom sa podarilo niečo, čo sa u nás zdá byť politicky nemožné: znížili počet obcí z 271 na 98 a 14 krajov nahradili 5 regiónmi. Nepoužili pritom len hrubú silu, ale kombináciu prísnej logiky a jasne nastavenej „ponuky, ktorá sa neodmieta“. V Dánsku reforma nebola o „rušení obcí“, ale o „vytváraní silných samospráv“.
Účastníkov debaty preto prekvapuje požiadavka – „zachovania možnosti spájania obcí“ ZMOS a SK8 v ich tzv. pozičnom dokumente k Reforme verejnej správy na Slovensku. To prezrádza opäť nedostatočnú politickú odvahu uskutočniť výraznú redukciu takmer 3000 miestnych samospráv na Slovensku.
Poznámka autora: „ Ako sa môžu obce so značným turistickým potenciálom, ako napr. Regetovka pri Bardejove s asi 20 obyvateľmi a starostom na 1/3 pracovný úväzok rozvíjať? Som presvedčený, že aj Domaša s jej infraštruktúrou a službami na úrovni z čias socializmu je predovšetkým dôsledkom vysokej fragmentácie miestnych samospráv“.
Druhou oblasťou debaty sledujúcou zlepšenie výkonu miestnych samospráv bolo identifikovanie nesúladu právnej definície dvoch najvyšších orgánov miestnej samosprávy – starostu obce a miestneho zastupiteľstva so skutočným stavom v praktickom živote. Totiž v zmysle zákona O obecnom zriadení tieto dva orgány sú rovnocenné, každý so svojimi vymedzenými kompetenciami. V praxi však často pozíciu „silného starostu“ neadekvátne využívajú niektorí starostovia a primátori. Napomáha im aj skutočnosť, kedy napr. zasadanie miestneho zastupiteľstva – zákonodarného a kontrolného orgánu moderuje starosta – výkonný orgán. Poľský model pozná funkciu – predsedu obecného zastupiteľstva, ktorý zvoláva a moderuje jeho zasadanie. Ďalšou disproporciou , napr. na rozdiel od poľského modelu, je, že
uznesenia zo zasadania zastupiteľstva podpisuje starosta (!) … Tretím argumentom nezdravého „zabetónovania“ starostu obce v jeho funkcii je, že je ho takmer nemožné odvolať. Aj tieto otázky by mala riešiť v prospech zdravšieho a kompetentnejšieho vykonávania správy našich miest a obcí najbližšia reforma verejnej správy.
V závere debaty sa jej účastníci vyjadrovali k úlohe miestnych neziskových organizácií v živote obcí a spolupráce miestnych samospráv s nimi. Všetci z nich sa vyjadrovali o mimovládnych organizáciách, ako veľmi dôležitých nielen pri dopĺňaní služieb a aktivít, ktoré nevykonáva štát či samospráva v našich mestách i obciach, ale aj o nevyhnutnej potrebe silnej občianskej spoločnosti v demokratických krajinách. Z toho dôvodu je podľa nich potrebné organizácie 3. sektora podporovať a spoluprácu s nimi rozvíjať.
Poľský exprimátor prekvapil prítomných, keď povedal, že poľské samosprávy musia mať vypracovaný dokument o spolupráci s miestnymi mimovládnymi organizáciami.
Jozef Jarina
(autor pracuje v 3. sektore, bývalý starosta obce a zástupca slovenských samospráv v Kongrese miestnych a regionálnych samospráv Rady Európy)
