Dobrovoľnícky program Mladí filantropi existuje v Komunitnej nadácii Bardejov už 12 rokov a funguje podľa medzinárodného konceptu YouthBank. Tento koncept vznikol v UK a jeho zakladateľom je Vernon Rigland, ktorý ho rozšíril do celého sveta. Na Slovensku sa vzdelávaniu mladých v tomto programe venuje dlhodobo len Komunitná nadácia Bardejov, v ostatných nadáciách zanikol, alebo sa mu opätovne po dlhšej prestávke začali venovať až nedávno. Túžba učenia sa od iných mladých v tomto programe sa preto logicky nasmerovala do zahraničia.
Myšlienka spojiť Mladých filantropov z dvoch organizácií vznikla v roku 2021, kedy som ako koordinátorka Mladých filantropov KNBJ oslovila jeho zakladateľa Vernona Riglanda, aby mi odporučil inú nadáciu, ktorú by som mohla s mladými navštíviť. Stále veľmi aktívny zakladateľ konceptu si hneď pospomínal na začiatky aj bardejovského programu a na ľudí z nadácie, ktorí pri začiatkoch stáli – Jozefa Jarinu a Janu Jonovú. Pán Rigland odporučil spojiť sa s mladými filantropmi, ktorí fungujú v organizácii Fondacija Tuzlanske Zajednice v Bosne a Hercegovine a k odporúčaniu hneď priložil aj kontaktné informácie na koordinátora programu – Mirzu Mujezinovića. Hneď som ho kontaktovala a Mirza s prepojením mladých súhlasil. A tým sa to celé začalo.
To, že naše programy fungujú podľa rovnakého konceptu, nám v mnohom uľahčovalo komunikáciu. Mladí filantropi z KNBJ mali vopred vyšpecifikované témy, v ktorých by sa chceli vzdelávať a učiť od mladých v Tuzle, alebo sa to naučiť spolu s nimi pod vedením odborníkov prostredníctvom metód neformálneho učenia. Keď sme už mali jasno v tom, čo chceme spolu dosiahnuť a vedeli sme, že chceme ísť do Bosny, ostávalo už len vyriešiť otázku financovania takéhoto stretnutia. Ako ideálny program na podporu takýchto aktivít je Erazmus +. Projekt sme podali a získali finančnú podporu.
Po informácii o podporení projektu sme sa pustili do prípravy study visit. Zistila som, že koordinátor Mirza z organizácie odišiel, vystriedala ho Emina Mumić, ktorá sa rýchlo s myšlienkou študijnej cesty oboznámila a začala pracovať spolu s riaditeľkou programovej a projektovej implementácie Sabinou Sinanović Ćatibušić a mnou na príprave našej návštevy.
Po niekoľkomesačnej organizačnej príprave a niekoľkotýždňovej tímovej príprave dňa 7.novembra vyštartoval z Bardejova minibus s posádkou 10 mladých ľudí a 2 koordinátoriek na cestu do Tuzly. Skupinu členov a členiek Mladých filantropov dopĺňali aj členovia Mladého Bardejova – mestského mládežníckeho parlamentu, ktorí sa so súhlasom svojich alma mater Gymnázium Leonarda Stöckela a Súkromné gymnázium DSA v Bardejove vybrali neformálne vzdelávať v Bosne a Hercegovine. Dvanásťhodinová cesta prebiehala bez komplikácií, s menšími úlohami na prípravu vzdelávacích aktivít a s jedným dnes už nie veľmi bežným zážitkom – kontrolou na hraniciach medzi Chorvátskom a Bosnou a Hercegovinou, keďže sme v tomto bode opúšťali Európsku úniu. Po 40 minútach administratívnej kontroly sme sa posunuli ďalej do nočnej Bosny a unavení docestovali na ubytovanie v penzióne v centre mesta Tuzla.
Ráno 8.novembra nás od penziónu prišla vyzdvihnúť riaditeľka programovej a projektovej implementácie Fondacije Tuzlanske Zajednice Sabina Sinanović Ćatibušić a odprevadiť na miesto našich stretnutí do centra s názvom Dom mladih. Po mesiacoch kontaktu prostredníctvom aplikácie zoom bolo veľmi príjemné sa konečne stretnúť osobne. Prechod rannou Tuzlou nám hneď ukázal prvé kultúrne rozdiely – namiesto kostolov (ktorých bolo zopár) sme pozorovali najmä mešity, ktoré sa však od tých orientálnych architektonicky líšili a vyzerali viac ako bežné európske stavby – domy s vežou (minaretom). Okrem túlavých mačiek na uliciach, ktoré mávame aj u nás, sme stretávali viacero túlavých psov, ktoré namiesto uzatvorených útulkov žijú na uliciach, kde sa o ne obyvatelia kolektívne starajú.
Na mieste stretnutí – v Dome mladih – sme sa prvýkrát stretli s členmi mladých filantropov z tuzlanskej nadácie, ktorých program nesie pomenovanie Omladinska banka, s ktorými sme mali stráviť nasledujúcich 5 intenzívnych dní. Na začiatok sme sa všetci predstavili a predstavili sme si aj ciele našich aktivít, ale aj vlastné očakávania každého z nás, aby sme na záver vedeli zhodnotiť nakoľko sa nám to aktivitami neformálneho vzdelávania podarilo. Ciele študijnej návštevy boli tieto:
- Inšpirovať sa v riadení a fungovaní tímu, ako zapojiť iných mladých do našich aktivít aj tých s nedostatkom príležitostí,
- Zisťovanie potrieb a problémov mladých ľudí, aké sú podobnosti a rozdielnosti medzi mladými v Bardejove a Tuzle, ako vieme riešiť tieto potreby/problémy vlastnými silami,
- Inšpirácie konkrétnymi projektmi pre mladých v case studies,
- Inšpirácie pre fundraisingové aktivity.
Vzdelávacie aktivity viedli najmä lektori – Marianna Potanovičová, Veronika Pachová, Tarik Baraković, Emina Mumić, ale niektoré si vzali na zodpovednosť aj účastníci, čím boli omnoho intenzívnejšie vtiahnutí do organizácie študijnej návštevy a dokázali viac rozvíjať svoje kompetencie.
Okrem týchto cieľov sme aktivity zamerali aj na vzájomné spoznávanie tradícií a zvykov prostredníctvom National evenings, prehliadky mesta Tuzla, ale aj cez stravovanie sa v reštauráciách či návštevy v rôznych organizáciách pracujúcich s mladými. Počas študijnej návštevy sme získavali inšpirácie z projektov, napríklad súkromného dievčenského internátu Dorah, kde študentky vytvorili priestor na voľnočasové aktivity na streche budovy, aby moslimské dievčatá získali bezpečný priestor na trávenie spoločného voľného času v súlade s ich náboženskými hodnotami. Spoznali sme fungovanie Domu mladih, kde si mladí ľudia môžu požiadať o bezplatný prenájom mestského priestoru na vlastné pravidelné alebo jednorazové aktivity – stretávanie sa a vzdelávanie rôznych komunít. Počas pobytu v Bosne a Hercegovine sme navštívili aj iné mestá – v Kalesiji sme spoznali fungovanie centra UM Trik, ktoré založila organizácia tvorená mladými vo veku cca 20 rokov v mestskej budove s podporou mesta Kalesija. Priestor mladí zrekonštruovali a napĺňajú ho rôznymi workshopmi (zamerané na výtvarné umenie, fotografiu, ale napríklad aj na hru na hudobné nástroje), vzdelávaním zameraným na rozvoj kľúčových zručností, komunitnými stretnutiami mladých ľudí, ktorí vďaka priestoru získali zmysluplné trávenie času a dali nevyužívanému priestoru zmysel. Toto centrum je úžasným príkladom ako mladí dokážu s podporou samosprávy prispieť k rozvoju mesta a sami získavať finančné zdroje na svoju činnosť. Ďalším mestom, ktoré sme navštívili, bol Kiseljak, kde Fondacija Tuzlanskej Zajednice postavila komunitné centrum pre lokálnu komunitu a aktivitami v centre sa snaží zvýšiť vzdelanosť (doučovanie pre deti, jazykové kurzy) a zamestnateľnosť obyvateľov (IT kurzy, kurzy varenia), ale realizuje tu aj komunitné stretnutia, ktorými obyvateľov vedie k riešeniu problémov vlastnými silami (nahrádza aktivity škôlky, ktorá tam nie je; stretnutia žien; nízkoprahové aktivity). V oblasti spoznávania kultúry regiónu sme okrem potuliek po meste Tuzla zašli aj na neďaleký významný hrad v Bosne a Hercegovine – Srebrenik, kde žil prvý kráľ krajiny – Tvrtko I. Kotromanić.
Aby bolo spoznávanie kultúr obojstranné, snažili sme sa priniesť niečo aj z tej našej. Na slovenský národný večer sme priniesli zopár trvanlivých dobrôt, ktoré vydržali dlhú cestu – Horalky, Mily, arašidové chrumky, DRU tyčinky, Hašlerky, kúpeľné oblátky, sójové rezy. Túto vzorku jedla sme doplnili prezentáciou o našich sviatočných zvykoch počas Vianoc a Veľkej noci a najväčší úspech sme zožali scénkou „Čepčenie“, kvôli ktorej sme si priniesli do Bosny aj ženské kroje zapožičané z Gymnázia Leonarda Stöckela. Atmosféru krátkeho výseku svadobného zvyku sme umocnili svetlom sviečok a piesňou, ktorá počas takéhoto obradu zaznieva. Na záver sme sa rozhodli vtiahnuť bosnianskych filantropov do nášho tradičného tanca – karičky, ktorú sme ich veľmi rýchlo naučili. Táto aktivita naše tímy viac spojila, prebudila zvedavosť a pomohla nám zistiť aké máme v našich kultúrach podobnosti a čo je, naopak, rozdielne.
Piaty deň pobytu v Tuzle sme venovali reflexii toho, čo sme sa počas pobytu naučili, čo sme zistili, v čom sa zlepšili a tieto zistenia sme v niekoľkých krokoch aplikovali. Prvým spôsobom implementácie bolo vytvorenie akčného plánu, do ktorého si mladí vložili všetky inšpirácie, ktoré by chceli v najbližšom čase využiť vo svojej práci v programe Mladí filantropi/Omladinska banka, alebo aj v práci Mladého Bardejova. Následne sme nadobudnuté kompetencie preklápali do Youthpass certifikátov, ktoré odrážajú rozvoj v kľúčových oblastiach každého účastníka výmeny samostatne. Tento certifikát je uznaním neformálneho vzdelávania prostredníctvom projektov Erasmus + a môže pomôcť účastníkom v budúcom živote – pri hlásení sa na vysokú školu alebo hľadaní zamestnania.
V reflexii vlastných očakávaní a ich naplnenia sme všetci skonštatovali, že spolu strávený čas výrazne prevýšil to, čo sme si predstavovali, že za týždeň môžeme získať. Okrem znalostí sme vytvorili nové priateľstvá a nadobudli osobnú skúsenosť v krajine, ktorú sme dovtedy nepoznali. Teraz ostáva už len aplikovať to, čo sme si zaumienili preniesť do vlastných organizácií a programov a stavať na skúsenostiach, ktoré sme v Tuzle nadobudli. Jednou z nich je poznanie, že vieme realizovať takýto projekt Erazmus + a že chceme opakovať pobyty neformálneho vzdelávania častejšie.
Mgr.art. Veronika Pachová
Koordinátorka Mladých filantropov a správkyňa KNBJ
„Financované Európskou úniou. Vyjadrené názory a postoje sú však len názormi a vyhláseniami autora
(-ov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie alebo Národného inštitútu vzdelávania a mládeže. Európska únia ani orgán udeľujúci grant za ne nenesú zodpovednosť.“
